POCITY FILM otvorí Milka Zimková
Filmový festival POCITY FILM, ktorý sa 28. - 30. septembra uskutoční v prešovskom kine Scala otvorí najznámejšia herečka "vychodňarov" pani Milka Zimková. Umelkyňa tu opäť na veľkom plátne uvedie svoj najznámejší film Pásla kone na betóne, po ktorom bude nasledovať stretnutie s divákmi a autogramiáda Zimkovej kníh.
Pestrý program odštartuje 28.9. večer český veľkofilm LIDICE a film kultového maďarského režiséra Béla Tarra TURÍNSKY KOŇ, ktorý získal na tohtoročnom berlínskom festivale cenu poroty.
"Lahôdkou bude dánska snímka LEPŠÍ SVET, ocenená Oscarom za najlepší cudzojazyčný film 2010" uvádza dramaturg festivalu Nina Šilanová.
Druhým známym filmom festivalu je TURÍNSKY KÔŇ maďarského režiséra Tarra
TURÍNSKY KÔŇ - posledný film režiséra Tarra?
Čiernobiely príbeh začína monológom pripomínajúcim historku, ktorá sa odohrala 3. januára 1899 v Turíne, keď sa filozof Nietzsche stal svedkom bičovania koňa, v dôsledku čoho postupne prepadol šialenstvu. Hlas rozprávača uzatvára: „Nevieme, čo sa stalo s koňom."
Film ponúka predpokladaný osud koňa, ale v skôr tušených obrysoch. Strohá dejová línia sa odohráva v priebehu piatich dní na odľahlom gazdovstve počas nevľúdnej veternej smršte, kde vneúprosných podmienkach a mlčanlivosti žijú starnúci muž s dospelou dcérou. Ich priam asketický rutinný stereotyp je inscenovaný s dokonalou precíznosťou a úmyselným opakovaním každodenných úkonov. Zdanlivo realistická dejová linka ústi viacvýznamovým posunom do metafyzického podobenstva, a vlastne „metafilmového" rébusu.
„Je to film o ťažobe ľudskej existencie. Chceli sme skrátka vidieť, aké je ťažké a hrozné, keď musíte ísť každý deň k studni po vodu, v lete, v zime... Všetky dennodenné rutinné opakovania ukazujú, že niečo je v neporiadku s týmto (ich) svetom." (Béla Tarr)
Béla Tarr (1955, Pécs, Maďarsko) je jedným z najvýznamnejších maďarských režisérov. Pracoval v štúdiu Bélu Balázsa a absolvoval budapeštiansku Divadelnú a filmovú akadémiu. Na filme Prekliatie (Kárhozat, 1988) s ním po prvý raz spolupracoval spisovateľ László Krasznahorkai. Podľa jeho románu nakrútil svoje sedemhodinové majstrovské dielo Satanské tango (Sátántangó, 1994). Do maďarského prostredia zasadil i snímku Werckmeisterove harmónie (Werckmeister harmóniák, 2000). Muž z Londýna bol v roku 2007 vybratý do súťaže v Cannes.
LIDICE
Príbeh Lidíc je príbehom obyčajných ľudí, ktorí sa absurdnou náhodou priplietli do cesty "dejinám".
"Nejnáročnější bylo přežít Lidice. Ten film byl to nejtěžší, co jsem v životě dělal." PETR NIKOLAEV, režisér.
Tvorcovia nejdú cestou klasického vojnového filmu, tragédiu chcú priblížiť cez medziľudské vzťahy, a to najmä lásku, ktorá stojí na počiatku celého príbehu.
Nie každý vie, že udalosť, ktorá otriasla celým svetom, začala ako príbeh obyčajného sukničkára. Václav Fiala sa zamiluje do Aničky zo Sudetov, doma ho však čaká tehotná žena. List, v ktorom Aničku lživo informuje, že "niečo" podnikol a musí odísť do ústrania, poslúži krátko po atentáte na Reinharda Heydricha ako zámienka k vyhladeniu Lidíc. Skutočnou udalosťou je inšpirovaný tiež príbeh druhého hrdinu Františka Šímu, ktorý nešťastnou náhodou pri opileckej bitke zabije svojho syna. Vyhladenie Lidíc teda prežije nič netušiac vo väzení a po vojne sa vracia domov, kde ho čaká holá pláň. Stane sa tak paradoxne jediným lidickým mužom, ktorý prežil túto tragédiu, aj keď s pečaťou vraha ...
V období tragického konca, v júni1942, mali Lidice za sebou viac ako šesťstoročné dejiny. Nacisti chladnokrvne popravili všetkých lidických mužov, a ženy a deti odpravili do koncentračného tábora, niektoré deti dali na prevýchovu. Celková bilancia - 192 popravených mužov, 58 žien zomrelo v koncentračných táboroch a 88 detí bolo poslaných do plynu. Obec Lidice bola vymazaná z máp a zrovnaná so zemou.
Premietanie tohto filmu finančne podporilo České Centrum Bratislava
